Mooth zone

http://film-e-x.nazory.eu/img/custom/nazory.eu/f/film-e-x/718348-4b8c19d11e6d0.png


http://film-e-x.nazory.eu/img/custom/nazory.eu/f/film-e-x/718348-4b8c23208e195.png

http://mymadnmicro.napady.net/image/15967462 http://mymadnmicro.napady.net/image/15967464
http://mymadnmicro.napady.net/image/15967468 http://mymadnmicro.napady.net/img/custom/napady.net/m/mymadnmicro/718348-4b96874e84b60.png
http://mymadnmicro.napady.net/image/15967469 http://mymadnmicro.napady.net/image/15967465
http://mymadnmicro.napady.net/img/custom/napady.net/m/mymadnmicro/718348-4b9a96f96b8d4.png http://mymadnmicro.napady.net/image/15967463

http://mooth-zone.dobrodruh.net/img/custom/dobrodruh.net/m/mooth-zone/718348-4b8d6a501beb9.png


Web o hre Worms:4 
 
http://film-e-x.nazory.eu/img/custom/nazory.eu/f/film-e-x/718348-4b8c19cb94c75.png

TOPlist


Bermudský trojuholník

Na našej planéte existuje veľa miest, kde sa odohrávajú neuveriteľné príbehy. Jedným z nich je aj oblasť, ktorá sa rozprestiera na juhovýchod od atlantického pobrežia Spojených štátov a ktorá je známa ako Bermudský trojuholník. Miesto je preslávené predovšetkým tým, že tu dochádza k nevysvetlitelným stratám lietadiel a lodí.

Bermudský trojuholník získal na reputácie už 5. decembra 1945. Krátko po štrnástej hodine opustila námornú leteckú základňu na Fort Lauderdale na Floride skupina piatich lietadiel, ktorá niesla označenie letka 19. Išlo o bežný cvičný let s trojuholníkovú dráhou letu v smere 256 kilometrov na východ, ďalej 64 kilometrov na sever a späť na základňu. Veliacim dôstojníkom celej akcie bol poručík Charles Taylor. Ten mal nalietaných vyše 2500 letových hodín, takže išlo o skúseného pilota. Nikto teda nepredpokladal, že by sa počas cvičnej akcie mohlo prihodiť niečo neobvyklé. Napriek tomu krátko po pätnástej hodine, po ukončení cvičného nalete, volal poručík Taylor kontrolná veža vo Fort Lauderdale. Jeho hlásenie obsahovalo toto: Zdá sa, že sa nachádzame mimo kurz. Nie je vidieť pevnina. Opakujem, nevidíme pevninu.

Podľa príkazu, ktorý letka 19 dostala od veže, mala stočit kurz na západ. To však nebolo v silách pilotov. Poručík Taylor informoval veža o tom, že nevie, kde je západ sa slovami: "Je to divné, nie sme si istí žiadnu polohou. Nefungujú prístroje, kompasy, nič." A skutočne, podľa rozhovorov, ktoré veža zachytila medzi pilotmi jednotlivých lietadiel, nefungovali navigačné prístroje v jednom stroji. Letka 19 si v tom čase však bola istá, že sa nachádza niekde v blízkosti ostrovov Keys. Letecký inštruktor preto poradil veliteľovi letky, aby sa posádka vydala na sever, a to tak, že bude mať slnka na ľavom boku. Ako sa ale podľa ďalšieho hlásenia zistilo, skupina piatich lietadiel nebola nad ostrovmi Keys, ale nevedno kde. Postupne sa začalo strácať aj rádiové spojenie. Hoci veža mohla počúvať vzkazy a rozhovory medzi pilotmi, posádka nebola kvôli statickej elektrine s to pochopiť jediné inštrukciu zo základne.

Základňa sa medzitým zaoberala všetkými možnými domnienkami čo sa s letkou 19 mohlo stať. Existovali dohady o tom, že letová skupina skončila v rukách nepriateľa, a to napriek tomu, že svetová vojna sa skončila pred niekoľkými mesiacmi. Ešte toho istého dňa bola vyslaná záchranná jednotka na čele s lietadlom Martin Mariner ktorého posádku tvorilo trinásť mužov. Okolo štvrtej hodiny popoludní dostala kontrolná veža ďalšie podivné hlásenia. Lietadlo Martin Mariner si nebolo isté svoju polohou. Ďalšie správy obsahovali informácie o tom, že sa lietadlo dostalo do akejsi bielej hmly a následne bielej vody.

Posádka Martina Mariner nakoniec zmizla rovnako tajomne ako letka 19. Napriek tomu po devätnástej hodine zachytila námorná letecká základňa Opa - Locka slabý signál časti volajúceho znaku letky 19. Ak išlo skutočne o hovor stratených lietadiel, potom to bolo cez dve hodiny potom, čo im museli dôjsť pohonné hmoty.

Druhý deň nasledovala rozsiahla záchranná operácia, v ktorej sa pokračovalo aj v nasledujúcich dňoch. Skutočnosť bola taká, že nenašli žiadne známky po lietadlách, a to ani ich prípadnom stroskotaní. Pátranie sa zúčastnilo na dvesto štyridsať lietadiel z pevniny na sedemdesiat lietadiel z lietadlovej lode Solomons. Do akcie boli ďalej zapojené ponorky, pobrežné člny, súkromné lietadlá a ďalšie technika. Po letca 19 alebo po niečom, čo by ju aspoň niečím, identifikovalo nebolo ani pamiatky. Akoby sa po celej posádke zľahla zem.

Na celom príbehu sú zaujímavé ešte aspoň dve veci. Tou prvou je fakt, že pred štartom letky 19 mal podivnú predtuchu sám letový inštruktor. Po jednej hodine popoludní sa s oneskorením dostavil k práve sloužícímu dostojnikovi s prosbou, aby bol zbavený letu. Konkrétne dôvody svojho rozhodnutia však nepodal. Jeho žiadosť bola nakoniec rovnako zamietnutá.

Druhým, kto mal podivnú predtuchu bol námorný desiatnik Kosnar. Ten sa totiž vôbec nenahlásil na letovej dráhe. Pre tlač neskôr uviedol: "Dodnes neviem, z akého dôvodu som sa rozhodol, že sa nedostavia k letu. Nemôžem to jednoducho vysvetliť."

Takmer za tridsať rokov po tejto udalosti sa na scéne objavil ešte jeden nezvyčajný prvok. Prišiel s ním Art Ford, novinár a spisovateľ, ktorý prípad sledoval od roku 1945. V celoštátnom televíznom programe citoval slová poručíka Taylora, ktoré zachytil istý rádioamatér. Poručík Taylor mal v rádiu údajne povedať: "nenásleduj ma!" Tu sa ponúka otázka čo mal vlastne poručík namysli. Spisovateľ Ford sa domnieva, že poručík Taylor mal čo do činenia s inou, mimozemskou civilizáciou. V takom prípade by bola celá záhada okolo Bermudského trojuholníka objasnená. Ale možno brať informáciu o údajnom výroku poručíka Taylora skutočne vážne? Ako vieme, zápis vydal akýsi rádioamatér. Už to samo o sebe vyvoláva v človeku pochybnosti a nemožno tomu prikladať osobitnú dôležitosť. Toho si bol vedomý aj Art Ford. Preto aj s týmto zistením vyšiel na verejnosť až o dvadsatdevat rokov neskôr. Ako sám tvrdí, uvedomoval si mieru vierohodnosti tohto zistenia. V priebehu ďalšieho pátrania získal potvrdenie tejto informácie aj z iného zdroja. Na nátlak rodičov nezvestných členov posádky bola totiž zverejnená oficiálna správa, ktorá obsahovala aj prepis rozhovorov medzi lietadlom veliteľa letky a kontrolné vežou. A tento pôvodne utajovaný zápis obsahoval aspoň časť toho, čo Fordovi oznámil operátor krátkovlnného rádia, totiž príkaz nenásleduj ma ...

Od tej doby je v civilných a vojenských archívoch množstvo záznamov iných podivných zmiznutiach vo vzdušnom priestore nad oblasťou Bermudského trojuholníka.

Hned o dva roky neskôr, teda v roku 1947 zmizol vo vzdialenosti 160 kilometrov od Bermúd americký vojenský letún C54. V januári 1948 sa vo vzdialenosti 608 kilometrov severovýchodne od Bermúd prerušilo rádiové spojenie štvormotorového Tudor IV. Potom sa lietadlo stratilo s tridsaťjeden cestujúcimi a posádkou. V decembri toho istého roka to bol súkromný špeciál DC-3. Neuplynulo dvadsať dní a na ceste z Londýna do Santiaga v Čile cez Bermudy a Jamajku zmizol bez stopy Star Ariel av marci 1950 to bolo lietadlo Globmaister. Posledné správy poslala posádka v čase, keď sa plavidlo nachádzalo v severnom okraji trojuholníka na ceste do Írska. Severne od tajomnej oblasti zmizol zase britský York Transport s tridsaťtroch cestujúcimi na palube a posádkou. Stalo sa to 2. februára 1952. V októbri 1954 to bol potom letún vojenského námorníctva s dvaačtyřiceti ľuďmi na palube. Zmiznutie sa nevyhlo ani hlídkujícímu hydroplánu Martin P5M. S desaťčlenná posádkou zmizol 9. novembra 1956.

A tak by sme mohli pokračovať až do dnešnej doby. A to hovoríme len o zmiznutiach lietadiel. Oblasť Bermudského trojuholníka je však tiež nazývaná ako mora stratených lodí. O tom ale niekedy nabudúce.

Jasné zatiaľ je len to, že sa v popisované oblasti dejú záhadné veci. Vysvetlenie sa ponúka veľa. Od mimozemských civilizácií cez poruchy magnetického poľa až po tajnej akcie vojenských a vládnych organizácií. Za zmienku snáď stojí ešte to, že oblasťou, ktorá sa svojou tajomnos najviac podobá Bermudskému trojuholníka, je takzvané Ďáblovo mora. To sa nachádza východne od Japonska a sú v ňom viery elektromagnetických porúch.